Prečo pracujeme v mizerných podmienkach?

Autor: Jano Malý | 30.5.2011 o 20:08 | (upravené 30.5.2011 o 20:27) Karma článku: 5,98 | Prečítané:  560x

Pretože sme ochotní takto pracovať! Pretože sme naučení zahryznúť si do jazyka, sklopiť uši, maximálne si tak zahundrať alebo ponadávať pri pive v krčme. Minimálna mzda, nezaplatené nadčasy, príplatky za odpracované sviatky sú výsadou, príplatok za nočnú je takmer úplná utópia, nedocenená snaha a nasadenie. Takzvané súťaživé pracovné prostredie by som nazval skôr nátlakom z vedenia a hyenizmom zo strany vlastných kolegov. Zamestnávateľ radšej príjme nevyučeného človeka, ako absolventa VŠ s adekvátnym vzdelaním, vhodným na danú pozíciu, len aby ušetril peniaze.

 Ján Malý

 

Kedy sa konečne ľudia preberiete a začnete žiadať, to čo vám patrí?! Dokedy sa necháme nazývať pracovnou silou ako nejaké stroje? Mnoho ľudí pracuje aj desaťročie vo firmách, fabrikách, továrňach takmer bez akejkoľvek zmeny na výplatnej páske. Prišla kríza, zamestnávateľ sa začne vyhovárať na nedostatok zákaziek a tak poletí zopár zamestnancov a ten zbytok šťastlivcov zbadá tenšiu výplatu a šéfove nové autíčko a sleduje ako si pánko ide na dovolenku do exotiky.

Otrokárstvo. Inak by som to ani nenazval.

Ak sa budem pýtať prečo si takto necháme sr.. na hlavu, reakcií, odpovedí výhovoriek je veľa.

"Čo ja sám už len zmením?! Opýtam vyšší plat, budem vyskakovať, tak poletím."

Samozrejme, sám človek nikdy nič nezmení. Treba sa naučiť komunikovať s kolektívom v práci, ale aj ostatnými mimo pracoviska. Samozrejme, že treba žiadať lepšie podmienky spolu a nie samostatne. Tuná však narážame na ďalší problém. Nie sme všetci na pracovisku spriaznené duše a sú medzi nami individuá, ktoré povedia: "mne to stačí, aj tak nič nedosiahneme, furt bude všetko po starom". Samozrejme, že sa nič nezmení, keď budú mať ľudia takýto prístup!

Ešte horšie je to ale, keď máme kolegu krysu, takzvaného človeka- ku..u, ktorý ešte donáša vedeniu, že sa niečo chystá, že ľudia sú nespokojní. Pevne verím, že každý pozná takéto postavičky, oblizujúce otvory vedenia. A priznám sa, s takýmto človekom súperiť je ťažké, až nemožné. Najmä, ak je to niekto o stupienok nad vami, váš majster, supervisor..

Ďalšia typická obrana pred snahami niečo zmeniť, je strach. Strach zo straty zamestnania, v čase keď o prácu treba bojovať. Až mi to príde choré, keď sa dokonca ešte môžeme tešiť, že "už od zajtra ma niekto bude buzerovať a dá mi za to 300 eur". Bojíme sa stratiť zamestnanie, pretože vieme, že sme nahraditeľní stovkou ľudí žiadajúcou o váš flek.

Ešte väčší strach má rodič živiaci deti. Tak ten myslím, že je ochotný zniesť maximum. Mýlim sa, maximum znesú tí najstarší, tesne pred dôchodkom, alebo dôchodcovia, ktorým už je to takmer jedno, sú tak otupení systémom, prijímajú pracovnú mizériu ako samozrejmosť. Späť ale k rodičom, nezriedka pracujúcim v dvoch zamestnaniach, v permanentnom strese, s minimálnym časom pre deti, domácnosť a ešte menším pre seba samého. Tí veru nemienia len tak riskovať zamestnanie.

Pre všetkých tvrdo pracujúcich rodičov mám jednu myšlienku. Pracujete v nepriaznivých podmienkach, aby ste uživili deti, aby ste im dali pekné detstvo, alebo ich aspoň ošatili, nakŕmili. Čo ale dosiahnete vašou drinou, nasadením, obetavosťou, nedocenenosťou je pekný "kontraprodukt". V akých podmienkach budú pracovať vaše deti, keď za vašej éry došlo k toľkej dehonestácii zamestnanca a pracovných pomerov? Necítite trošku zodpovednosti aj v tomto smere? Vydobyť pre nich aj to, aby neboli len otroci? Veľa rodičov to cíti na vlastnej koži. Má doma dospeláka s vysokou školou a nízkou perspektívou osamostatniť sa, napriek tomu, že prácu má. Spoločnosť sústavne zhoršuje podmienky na život. Necítime všetci aspoň trochu zodpovednosti voči ďalším generáciám? Budeme jedného dňa pracovať ako číňania 7 dní v týždni, po 12 hodín? Kam až to musí dôjsť?

Vrchol drzosti bolo pre mňa počuť, že ázijská firma zaujímajúca sa o Slovensko ako krajinu, pre vybudovanie firmy sa opýtala na telesné tresty. Či nás môžu fyzicky trestať. Ani sa nemienim k tomuto vyjadrovať lebo vypustím niečo, za čo by ma označili za rasistu, obvinili z národnostnej diskriminácie.

S ubehnutými desaťročiami od komunizmu, zhubným rozmachom hyenistického kapitalizmu, zmenou meny a hodnoty peňazí sme došli k zaujímavému úkazu alebo dokonca ukazovateľovi peňažnej hodnoty práce, tovaru a vôbec všetkého. Veľmi ľahko môžeme porovnávať podľa numerických hodnôt mzdy a cenu všetkého pred pádom komunizmu a dnes. Uvediem príklad. Robotník na stavbe pred 1989 zarobil cca 1000-2000 (Kčs), riaditeľ stavebnej firmy cca 2000 možno preženiem 4000 (Kčs). A dnes? Robotník na stavbe má cca 300-500 eur a majiteľ stavebnej firmy nemá pod 2000 eur. Je to len príklad, možno nie úplne presný, ale jednoznačne vidno narastajúcu platovú priepasť. A ešte to tak dajte do súvislosti s cenami poh. látok, nehnuteľností, potravín a je to. Takto si môžete ľahko porovnať životnú úroveň z obdobia pred 1989 a dnes. Tým nechcem povedať že komunizmus bol super, ospevovať ho, len chcem naznačiť, kam sme sa to dopracovali po 1989.

Píšem hlavne o situácii na východe Slovenska, o skúsenostiach svojich aj cudzích. Samozrejme, neplatí to všade, nie každý pracuje ako otrok. Často aj zamestnávatelia, hlavne tí menší, nemajú ani šancu lepšie zaplatiť zamestnanca, kvôli katastrofálnym podmienkam, ktoré živnostníci na Slovensku majú. V niečom sa určite mýlim a budem len rád ak ma doplníte, opravíte.

Ľudia, naučte sa byť jednotní, štrajkovať, protestovať, nesúhlasiť, žiadať viac. Nejde len o peniaze, odstránenie psychického či fyzického vyčerpania ale hlavne o dôstojnosť nás všetkých!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?